Hypotéka - Čo nechcú, aby ste vedeli

Autor: Jaroslav Rapčan | 15.8.2011 o 12:35 | (upravené 15.8.2011 o 12:41) Karma článku: 14,32 | Prečítané:  22193x

Spôsob, akým sa poskytujú úvery má zásadný vplyv na súčasný stav ekonomiky. Tento článok je úvod do tejto problematiky. Kto nevie, akým spôsobom banky poskytujú úvery, tj. ako tvoria peniaze, nemôže spoznať najzákladnejšie príčiny tejto ekonomickej žumpy, v ktorej sme sa ocitli, nie to ešte nájsť riešenie ako z nej von. Dnes si preto priblížime, čo sa presne deje, keď si občan vezme úver s výhodným úrokom.

Keď chceme niekomu požičať 100 €, musíme najprv čo-to odpracovať, aby sme tie peniaze v prvom rade zarobili a mali k dispozícii. Pre mnohých samozrejmosť. No je aj iná možnosť. Zriaďte si peňažný systém a zabezpečte, aby v danej komunite boli ľudia povinní používať vaše peniaze, ktoré vy budete vytvárať. Keď to dokážete, už nemusíte viac drieť, iní budú na vás, môžte si vyložiť nohy na stôl a čakať ako budú občania jeden za druhým klopať na vaše dvere a prosiť, aby ste im požičali vaše peniažky. Vy tak aj spravíte, chytíte najbližší zdrap papiera povaľujúci sa niekde na vašom stole, napíšete tam napríklad "je ti povolené nakúpiť tovar a služby v hodnote x toliarov", orazíte pečiatkou, hodíte podpis a odovzdáte túto poukážku dotyčnému, samozrejme s tým, že vám túto "hodnotu" musí vrátiť... s úrokmi. Keď sa vám dotyčný upíše, poďakuje a zavrie za sebou dvere, môžte si zapáliť ďalšie cigáro, zasmiať sa a pokračovať v biznise, pretože čakáreň je plná ďalších netrpezlivých žiadateľov. Z poctivo zarobených peňazí môžte s priateľmi prevádzkujúcimi podobný kšeft buď priamo alebo nepriamo financovať pár politických strán, ktoré sa budú svojimi [pre radového občana dôležitými] názormi síce odlišovať, ale v tých skutočne zásadných otázkach (upevniť vaše postavenie a chrániť vaše záujmy) sa budú zhodovať. Tak môžte skvalitniť aj vzdelávací systém, môžte konečne naučiť deti skutočnej pravde ako aj naučiť ich opakovať nové prevratné ekonomické poučky, z ktorých každý vydedukuje, že vy a váš biznis musí byť pre danú komunitu nepostrádateľný, veľmi cenený a uznávaný. Takto vyškolených robotníkov osadíte na príslušné pozície a necháte ich oslovovať pomenovaniami ako "odborník" alebo "expert s mnohoročnou praxou", tieto oslovenia mávajú na ľudí hypnotizujúci vplyv. O možnosti z poctivo nadobudnutých peňazí investovať do médií za účelom zabezpečiť pre občanov objektívne a kvalitné spravodajstvo snáď netreba ani rozprávať. Ak toto dokážete, máte o budúcnosť vystarané.

Teraz známy príbeh: Máme občana, ktorý túži po vlastnom bývaní pre seba a svoju rodinku, avšak nemá peniaze. Takže ide do banky snívajúc a dúfajúc, že mu pán podnikateľ požičia peniažky. Takže vyplní zopár formulárov a potvrdení a v prípade "úspechu" zaplatí pánovi podnikateľovi príslušné poplatky (úroky pochopiteľne nestačia) a dostane vysnívaný úver vo výške 100,000 €, ktorý musí splácať...aj s výhodnými úrokmi. Príde finančná kríza, dotyčný občan žiaľ stratí zamestnanie, nebude schopný splácať úver s výhodnými úrokmi a skôr alebo neskôr za ním príde pán podnikateľ a vykopne ho na ulicu aj s rodinkou. Rozoberme si, čo sa vlastne stalo:
1. V momente, keď občan požiadal bankára o 100,000 €, bankár tieto peniaze nemal, čo mu však zatajil.
2. V momente, keď sa občan upísal splácať danú sumu, svojim podpisom vytvoril cenný papier, ktorý bankár prevzal a zaúčtoval medzi svoje aktíva, a následne na jeho základe vytvoril kredit (tj. prísľub zaplatiť) v rovnakej sume. Tento postup mu taktiež zatajil. Tento kredit pripísal na novovytvorený úverový účet žiadateľa.
3. V dôsledku praktík bankárov vznikla finančná kríza, vďaka ktorej občan prišiel o prácu a tak aj o svoj príjem.
4. Bankár chladnokrvne vyrazil občana na ulicu a vzal si jeho dom.

Takže keď bankár poskytne úver (akýkoľvek), jediné, čo spraví je, že naklepe pár čísiel do počítača a tým vytvorí nový kredit/nové peniaze, ktoré predtým neexistovali, akurát pred žiadateľmi o úver to možno nebude robiť s nohami na stole a cigárom v ústach, pôsobil by nedôveryhodne. To je všetko. Za toto sa občan zaväzuje zaplatiť skromný poplatok za samotný úver a X ďalších poplatkov s tým súvisiacich, bankár ho informuje, že mu hrozí Y ďašlích pokút a penálov ak nespraví to alebo tamto a, samozrejme, nesmieme opomenúť na výhodné úroky. Potom bankár už iba inkasuje. Ak občan nemá na splátky, bankár sa zmocní založeného majetku. Tak a tomuto sa hovorí výhodný biznis.

...alebo všetko môže byť trochu inak?

Z pochopiteľných dôvodov radový občan vo svojom obľúbenom periodiku alebo televíznom kanáli neuvidí týchto podnikateľov diskutovať konkrétnejšie na túto tému, namiesto toho, aby si bankári zachovali tvár, tak sa snažia vo verejnosti udržiavať pri živote mýtus, že požičiavajú peniaze iných vkladateľov. To sa hlavne robí tak, že z času na čas v mediách len tak akože pomimo s kamenným a váženým výrazom utrúsite túto poznámku, ako by to bola samozrejmosť. Bežná prax. Každý tomu uverí, pretože to jednak dáva zmysel a jednak to nikoho nejak zvlášť nezaujíma. Toto však môžme jednoducho vyvrátiť nasledovnými 2 spôsobmi:

1. pre tých, ktorým sa nechce rozmýšľať: “Of course, [banks] do not really pay out loans from the money they receive as deposits. If they did this, no additional money would be created. What they do when they make loans is to accept promissory notes in exchange for credits to the borrowers’ transaction accounts. Loans (assets) and deposits (liabilities) both rise [by the same amount].” Modern Money Mechanics, The Chicago Federal Reserve (last revision 1992), strana 6. Dalo by sa pokračovať podobnými úryvkami na ďalších pár strán, ale to nie je potrebné.
2. s použitím sedliackeho rozumu: Je fakt, že ak si v banke uložíte 1000 €, bankári môžu postupne na základe týchto tisíc eur poskytnúť úvery vo výške ďalších 49000 €, takže z tisícky spravia 50000 (pri 2 % rezervách v Eurozóne, pri záväzkoch so splatnosťou nad 2 roky to je dokonca 0 %) a to bez použitia akýchkoľvek iných vkladov. To hovorí samé za seba. Alebo vari môžte z jedného chleba spraviť 50 chlebov tým, že budete ten istý dookola požičiavať? Ďalšia vec, nemožno požičať x € a zároveň vkladateľovi garantovať, že tých istých x € má u vás kedykoľvek k dispozícii, že? O tom pojednáva hneď niekoľko paragrafov. Postupu, akým to banky robia hovoria frakčný rezervný systém. Nie je to nič zložitého, funguje to nasledovne (pri 2% rezervách): v banke si niekto uloží vklad 1000€, bankár je povinný držať rezervy vo výške 2%, tak odloží 20€ na účet v národnej centrálnej banke a poskytne Ferovi úver vo výške 980 € (1000 mínus 2%), Fero si 980 € nechá na účte, alebo ich prevedie Vincovi, ktorý ich nechá v tej istej banke, alebo prevedie do inej. Týchto 980 sa považuje za nový vklad a bankár môže poskytnúť ďalšie úvery v hodnote 960,40 € (980 mínus 2%), a tak dookola až vytvoria tých nových 49000 €. Bankári ale môžu (a toto je dôležité) namiesto poskytnutia úverov, nakupovať cenné papiere, napr. štátne dlhopisy a aj takto inkasovať úroky. Áno, rozprávame aj o tých úrokoch, ktoré štáty platia za nimi vydávané dlhopisy, úroky, ktoré namiesto toho, aby ostávali v rozpočte, idú do vrecák týchto podnikateľov. Dobrý biznis, čo? To je ale na samostatný článok. (Možno by sa patrilo spýtať kompetentných, prečo aj ostatní podnikatelia si nemôžu podobným spôsobom vytvoriť vlastné peniaze a nakúpiť za ne dlhopisy a takto si prilepšiť v týchto neľahkých časoch, keď už sa daňoví poplatníci dobrovoľne rozhodli takto rozdávať; prečo títo musia tie peniaze pracne najprv zarobiť. Je toto vari férový prístup?)

Mimochodom, keď banky uvedeným spôsobom tvoria peniaze, to neznamená, že tlačia bankovky (to robí iba centrálna banka), preto podiel bankoviek a mincí je len veľmi malé percento v porovnaní so všetkými eurami, ktoré kolujú v obehu, väčšinou sa teda jedná len o čísla na účtoch (elektronické peniaze). Jeden zo spôsobov ako si to overiť je, že skontaktujete všetkých klientov svojej obľúbenej banky a vyberete sa tam na návštevu a požiadate, aby vám všetkým dala vaše peniaze, uvidíte čo vám povedia. Peniaze tvorí aj centrálna banka, táto ich púšťa do obehu nákupom "cenných" papierov, napr. štátnych dlhopisov a sťahuje z obehu ich predajom, prípadne, ak je záujem, jednoducho požičia komerčným na tzv. diskontný úrok. Peniaze, ktoré takto dostane CB do obehu, sú vlastne nové "rezervné peniaze", keďže na ich základe sa môže začať nový cyklus tvorby peňazí cez komerčné banky. Teda keď čítame, že CB nakúpila napr. talianske dlhopisy v hodnote 1000 €, to neznamená nič iné, že môže vzniknúť takto možnosť pre komerčné vytvoriť dodatočných 49000 € už uvedeným spôsobom, preto je rozdiel, keď nakupujú dlhopisy CB a keď KB . Centrálna pochopiteľne nepotrebuje mať žiadne rezervy, proste takto môže vytvoriť toľko peňazí, koľko bude chcieť (v niektorých krajinách to platí pri všetkých záväzkoch aj o komerčných - napr. Veľká Británia, Kanada, Švédsko). Keď sme už spomenuli bankovky, vždy keď si ľudia vyberajú z banky hotovosť, banke sa znižujú o danú sumu rezervy (menšie rezervy = menej úverov/CP = menej úrokov), to znamená, že ak si niekto vybere 1000 € v hotovosti a rozhodne sa ich držať doma pod vankúšom, bankári v Eurozóne ako dôsledok nemôžu poskytnúť úvery alebo nakúpiť cenné papiere v hodnote 49000 €. Preto sa bankári snažia rôznymi spôsobmi ľudí odrádzať od používania hotovosti. A vlastne, už sú plány na vytvorenie výhradne bezhotovostného režimu (= total control), aj keď, že by hlavným dôvodom boli nejaké rezervy, to sa povedať nedá, to je však už kapitola sama o seba.

Ďalšia fráza, ktorú s obľubou používajú, keď sa snažia ospravedlniť svoje konanie: "Úrok [z peňazí] je cena peňazí" resp. "Úrok je cena odloženej spotreby" (táto cena má zahŕňať aj riziko nesplácania dlžníkovho záväzku), to znamená, že ak mám momentálne 100€, a nič si za ne nekúpim, ale ich niekomu požičiam, on mi bude platiť úroky ako kompenzáciu za to, že si za ne nekúpim niečo hneď, ale musím počkať. Znie to ok. To však znamená, že už z definície by bankár nemal mať právo požadovať akýkoľvek úrok za poskytnutý úver, pretože: a) peniaze, ktoré pri úvere vytvoril, predtým neexistovali a teda ich nemal (keďže ich vytvoril, že?) a teda sa nejedná o "odloženú spotrebu", b) peniaze, ktoré bankár vytvoril nepatrili ani inému vkladateľovi, ani jemu, keby tomu tak bolo, po splatení úveru by mu ostali k dispozícii, čo sa však nedeje, pretože v tom momente miznú z obehu, ich vytvorenie bolo priamo podmienené žiadosťou o úver (viď nižšie).

Zhrňme si, k akému zisteniu sme sa teda na základe faktov dopracovali:
1. Keď sa bankárovi pri poskytnutí úveru upíšete (prisľúbite zaplatiť), svojím podpisom vytvoríte cenný papier. Spravíte presne to isté, čo spraví štát, keď vydáva dlhopisy, na zdrap papiera sa napíše, že sľubujete zaplatiť toľko a toľko vtedy a vtedy (tiež viď zmenka). Čo je však zaujímavé, je to, čo nasleduje.
2. Usúďme, že ste sa upísali splatiť 100,000 €. Bankár sa zachová, akoby mu tento VÁŠ cenný papier, ktorý ste mu odovzdali v tom momente z akéhosi dôvodu patril bez toho aby poskytol protiplnenie a zaúčtuje si ho medzi svoje aktíva. Toto vám, s cieľom privodiť si finančný prospech, zatají. Majme v pamäti, že v tejto fázi, ste vy dali bankárovi niečo v hodnote 100,000 € (preto CENNÝ papier) a on Vám nedal nič.
3. Bankár na základe VÁŠho cenného papiera vám poskytne kredit v hodnote 100,000 € a pripíše vám ho na príslušný úverový účet (a drží vás v presvedčení, že vám požičiava svoje peniaze). Inak kredit v pravom slova zmysle by mal byť rozlíšený od peňazí ako takých používaných pri výmene tovarov a služieb, kredit je v podstate len účtovná položka preukazujúca existenciu dlhu, v tomto prípade dlhu bankára voči vám. Preto tie čísla, čo vidíme na účte v skutočnosti neznamenajú, že sú samé o sebe eurami, ale len že nám banka dlží dané množstvo eur. Keďže však je nám umožnené presúvať tieto čísla hore dole, aby nedochádzalo k nedorozumeniam, kredit nazývame tiež peniazmi, alebo "účtovnými peniazmi". No vráťme sa k tomuto bodu... Povedzme, že v tejto fázi ste si fifty-fifty, vy ste dali bankárovi niečo v hodnote 100,000 (+ ste mu ešte zaplatili poplatok za úver), on vám poskytol/vrátil niečo v hodnote 100,000. To jednoducho možno preukázať jeho účtovnými knihami, realita nepustí. Toto vás nezbavuje záväzku platiť tých 100,000, ku ktorým ste sa upísali na vami vydanom cennom papieri, to sa môže spraviť napr. hotovosťou, zmenkou alebo podobným "cenným papierom".
4. Čo je na tom všetkom však znovu zarážajúce, je, že bankár sa naďalej tvári, akoby on vám dal jeho peniaze, a vy jemu vôbec nič => chce aby ste mu platili ešte aj úroky.

Čo to všetko znamená

Bankár vám v skutočnosti "nepožičiava" jeho peniaze, ani peniaze iných vkladateľov, ale paradoxne vaše, akurát to čo vám patrí, vám vracia v inej forme. Treba mať na pamäti, že peniaze [euro] v súčasnosti sa do obehu dostávajú ako dlh, preto peniaze = dlh. Čo bankár v skutočnosti robí, je, že vám preukazuje službu (ktorej hodnota je však diskutabilná), ktorá, dá sa povedať, spočíva jedine v akejsi konverzii hodnoty vášho vyššieuvedeného cenného papiera na kredit (čísla na účte). Preto aj tie osobitné poplatky za úver, vedenie úverového účtu a podobne, ktoré si bankár často aj pýta. Princíp je rovnaký ako keď niekomu poskytnete múku a on vám dá chlieb s tým, že chce odmenu za to, že vám ho upiekol. Bankár však nielenže chce odmenu za upečenie, ale chce, aby ste mu zaplatili aj hodnotu samotného chleba; múka z jeho rovnice z akéhosi zvláštneho dôvodu úplne vypadla.

Ak by teda v prípade sporu naďalej bankár tvrdil, že svojmu "dlžníkovi" požičal peniaze a teda, že sa jedná o jeho skutočného dlžníka, bolo by vhodné, aby to aj dokázal, teda dokázal, že on je veriteľom, o.i. predložením jeho účtovných kníh a presného postupu účtovania, ktoré zaiste preukážu z akých zdrojov bola údajná "pôžička" poskytnutá.
V predpise SR č. 300/2005 sa píše "Kto zneužívajúc niečiu tieseň, neskúsenosť alebo rozumovú slabosť alebo niečie rozrušenie, dá sebe alebo inému poskytnúť alebo sľúbiť plnenie, ktorého hodnota je k hodnote vzájomného plnenia v hrubom nepomere, alebo kto takú pohľadávku uplatní alebo v úmysle uplatniť ju, na seba prevedie", dopúšťa sa úžery.
Taktiež "Kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku" škodu, dopúšťa sa podvodu.

Na záver teda otázka č. 1: V prípade, že si vezmete úver, má bankár právo od vás žiadať úroky a takýmto spôsobom tvoriť zisk a zarábať na vás? Ak áno, na akom základe?
A ešte otázka č. 2: Tým, že bankár pár kliknutiami na klávesnici 'prekonvertoval' hodnotu vášho cenného papiera na kredit v podobe čísiel na účte, poskytol vám službu, ktorej hodnota, je adekvátna hodnote, ktorú požaduje?
Na tieto otázky nech si už každý nájde odpoveď sám.


PS: Cieľom článku nie je nikoho o ničom presvedčiť, je na každom si vo vlastnom záujme overiť pravdivosť uvedených tvrdení.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?